CALL 

NÁMET

Na začiatku celého projektu bola jednoduchá myšlienka. Riešil som výber témy bakalárskej práce a rozmýšľal, ako to spraviť originálne. Keďže hudobné videoklipy sú moja "srdcovka" vedel som, že chcem ísť týmto smerom. Videoklip ako bakalársku prácu však robilo už veľa ľudí. Hlavnou časťou mojej tvorby sú rapové videoklipy s príbehom a myšlienkou, ako by sa to teda dalo využiť? Tak sa zrodil nápad spraviť rozšírený príbehový videoklip... rapový muzikál!

Hneď na začiatku som však narazil na problém. Reputácia muzikálu medzi rapermi. Vedel som však, že určite nepôjdem takým tým klasickým americkým štýlom a.k.a. zatancujme si na autách zaparkovaných na ulici ale že to bude mať hlbšiu myšlienku a texty skladieb budú hlavné dramaturgické prvky. Po predstavení tohto konceptu sa na to raperi nakoniec dali nahovoriť.

Začal som si robiť prieskum a zisťovať aké projekty v takomto štýle už na Slovensku vznikli... a zistil som že žiadne. Na muzikál sa môže podobať Rytmusove krátke filmy k albumu Krstný otec Ethernal a Priepasť ale konkrétne muzikál som žiaden nenašiel. Super! Ideme do toho!

SCENÁR

Pri tvorbe scenáru som zvolil netradičný postup. S rapermi sme sa dohodli len na hlavnej myšlienke príbehu, emóciách. Všetci traja (teda pôvodne piati, dvaja však museli projekt opustiť) napísali svoje texty a až následnej som napísal scenár tak, aby som tieto texty prepojil. Tracky teda tvoria hlavné časti príbehu a na rozdiel od štandardného muzikálu sú neoddeliteľnou súčasťou filmu.

Detaily scenáru nechcem spoilerovať J Prezradím len hlavný koncept. Raperi vo svojich skladbách zastupujú konkrétne emócie a vysvetľujú hlavnému hrdinovi, prečo sú dôležité. Zvyšok sa dozviete v príbehu.

Zo scenáristického hľadiska je zaujímavosťou, že som takmer vôbec nepripravoval repliky. Keďže v muzikáli neúčinkujú profesionálny herci zvyknutí na memorovanie sa dlhých textov verbálny prejav som nechal z veľkej časti na improvizáciu. Chcel som tak zachovať väčšiu prirodzenosť hereckého výkonu.

NAKRÚCANIE

Nakrúcanie pôvodne malo prebiehať úplne obyčajne. Hneď prvý produkčný deň sa všetko zmenilo...

Prvú scénu sme nakrúcali v Trnavskom parku Promenáda, ktorý sa nachádza v blízkosti centra mesta. Bola prvá skutočne teplá jarná nedeľa, doobedie, svietilo slnko, po dlhej zime konečne príjemné počasie. Celý park vrátane neďalekého detského ihriska bol plný rodín s deťmi. Jedno dieťa, môjho malého bratranca hrajúceho v muzikáli, sme mali pri sebe aj my. Začali sme nakrúcať. Po pár minútach sa k našej produkčnej skupinke priblížili dvaja chlapi, evidentne pod vplyvom alkoholu a možno aj niečoho horšieho. Boli nepríjemní, obťažovali nás a jeden z nich, srbskej národnosti, chcel aby sme ho udreli. Privolaní mestskí policajti ich najprv slušne napomínali, aby si nerobili zbytočné problémy a išli inam. Dvojica sa presunula o pár metrov ďalej na lavičku, mestskí policajti kráčali k svojmu autu a v tom momente Srb zdvihol vystretú pravicu a zakričal "Sieg heil!". S policajtami sme na seba pár sekúnd len nechápavo pozerali, pretože dovtedy žiadne známky obdivovania nacizmu ani fašizmu nevykazoval... Nasledovalo obmedzenie na osobnej slobode a privolanie štátnych policajtov. Na tých Srb zaútočil, čo ale robiť nemal, pretože okamžite skončil tvárou na chodníku v kaluži krvi z rozbitého nosa. Pri osobnej prehliadke boli uňho nájdené predmety s nacistickou symbolikou a preukaz SS.

Uf... Veľmi náročný začiatok celého projektu. Scénu sme nakoniec dokrútili na inej lokalite a večer nás ešte čakala niekoľko desiatok minút trvajúca výpoveď na polícií. Trnavu mám veľmi rád a prítomnosť takýchto osôb ma naozaj neteší... Aspoň bol vyriešený skôr, ako stihol napáchať väčšie škody alebo zaútočiť na niektoré z detí hrajúcich sa na detskom ihrisku. Najzarážajúcejšia na celej situácií však bola reakcia jedného otecka, ktorý sa na ihrisku hral s dcérou. Tento pán začal policajtom nadávať a kričať, či im nie nie je hanba byť takto násilní pred deťmi. To je také... Slovenské... Všetka česť a vďaka zúčastneným policajtom za rýchly a profesionálny zásah.

Zvyšné produkčné dni už boli oproti prvému naozaj pokojné. Riešili sme len také bežné organizačné problémy, niekto zaspal, niekto meškal, na niečo sme zabudli... také filmárska klasika.

POSTPRODUKCIA

Táto časť práce na projekte bola pre mňa komplikovanejšia ako zvyčajne. S takto veľkým množstvom materiálu z rôznych scén a produkčných dní som ešte nepracoval. Počas tvorby muzikálu sa mi navyše pokazil počítač, takže som celý projekt strihal postupne na troch rôznych zariadeniach, čo tiež neprispelo k prehľadnosti projektu. Po strihu prišla na rad zvuková zložka. Prvý krát som si vyskúšal vytvoriť celú ruchovú stopu v postprodukcií. Vo výslednom diele je síce v tejto oblasti vidieť nedostatky, na prvý pokus to však úplne zlé nie je. Nasledoval dabing, tvorba hudby a mix všetkých zvukov. To už si zobral na starosti Ignasio, ktorý svoju prácu odviedol perfektne.

Aj keď projekt nedopadol ideálne a vôbec nevyzerá tak, ako som si na začiatku predstavoval, som rád, že som sa do niečoho takéhoto pustil a vytvoril tak pravdepodobne úplne prvý rapový muzikál na Slovensku. Veľmi veľa som sa pri tomto projekte naučil a teším sa, ako všetky nové skúsenosti využijem pri ďalšej tvorbe.